Časté ozvy delostreleckých výbuchov od Zvolena signalizovali, že sa front zo dňa na deň blíži. Dokazovala to aj častá frekvencia vždy nových a nových vojakov. Našej obci ako aj celému okoliu i v ten dávno očakávaný deň - deň slobody poslúžilo šťastie. Nestalo sa tak, ako mnohí nemeckí vojaci strašili, nebojovalo sa o dedinu. Nemeckým jednotkám v týchto priestoroch hrozilo totiž obkľúčenie. Oslobodzovacie vojská Sovietskej a Rumunskej armády sa snažili uzavrieť ústupové cesty v dolnej časti okresu ako aj na Hornej Štubni. Z týchto dôvodov nemecké vojská odišli z našej obce bez boja.

Veľký ústup od Zvolena začal dňa 30. marca 1945. Cez obec prechádzala veľká časť tankového vojska do neskorších nočných hodín. Taktiež obcou prechádzali delostrelecké jednotky z Piteľovej cez osadu Kuricovci. Títo sa snažili občanov obrať o dobytok, potraviny a niektoré potreby v domácnosti najmä šijacie stroje. Na ulici panoval zmätok. Posledné odišli z obce ženijné vojská, ktoré vyhodili predtým podmínované mosty pri jastrabskom mlyne a niže obce, čo sa stalo o 2. hodine v noci z 30. na 31. marca. Ústup nemeckých vojsk pozorovala ruská hliadka, ktorá prišla do obce už večer 30. marca cez les z Piteľovej a skryla sa v odľahlom dome Jozefa Sklenára. Jozef Sklenár previedol hliadku vo večerných hodinách chodníkom nazývaným Hlboký jarok na Breziny. Po odchode ženistov po vyhodení mostov od druhej hodiny v noci až do rána nastal úplný kľud. Ráno zvedaví občania vychádzali na vyprázdnenú ulicu, kde už nebolo ani stopy po nemeckej armáde. Medzi deviatou a desiatou hodinou prišla na dolný koniec trojčlenná hliadka a rumunský vojak na koni. Tento na dolnom konci nakúpil za kôš vajec a vrátil sa späť, vrátila sa aj hliadka. Týmto bolo isté, že deň 31. marec 1945, v tomto roku bola to práve Biela sobota, stal sa pre našu obec dňom oslobodenia.

Príchod oslobodzovacej armády započal popoludní, kedy v húfoch prichádzali rumunskí vojaci a medzi nimi niekoľko ruských dôstojníkov a poddôstojníkov. Títo prichádzali dolu Bartošom z Piteľovej. Boli to pešiaci. Po dobu, kým sa pechota v obci ubytovala a pripravovala na odpočinok, presunuli sa ďalšie jednotky zo Železnej Breznice cez Suchú, Ihráč - Pílu. Taktiež sa delostrelecké jednotky presunuli od Jalnej. Tieto vo veľkej zostave zaujali palebné postavenie v kotline pasienky Dolinka pri mlyne, kde bolo umiestnených vyše sto diel a tiež asi tolko na lúkách Medzipotoky na druhej strane cesty. Ďalší delostrelci tiež v značnom počte diel zaujali palebné postavenie niže trate na Brezinách /pri kríži/, kde vtedy bola pasienka, teraz je to Borovicový les. Delostrelecké jednotky ostreľovali ústupovú cestu nad Kremnicou smerom na Kremnické Bane. Streľba trvala štyri dni.

V túto Bielu sobotu sa všetci občania večer o šiestej hodine zúčastnili slávnosti Vzkriesenia s velkým nadšením. Nikdy predtým neznelo velkonočné „aleluja" tak slávnostne, nadšene a oduševnene ako v tento deň. K nesmiernej radosti z pocitu slobody a voľnosti prispelo i počasie, bol krásny slnečný deň.

V noci z 31. marca na 1. apríla sa takmer všetci chlapi a mládež zúčastnili na stavbe provizórneho mostu niže obce, aby bolo možné čím prv presunu jednotiek so všetkým príslušenstvom. Vtedy bola odpílená i jedna zo štyroch líp pri kaplnke sv. Jána a použitá na stavbu mosta. Dňa 4. apríla rumunské vojská z obce odišli na Kremnicu. V obci nastal pokojný život, rušený sem - tam streľbou našich vojakov, ktorí povychádzali z úkrytov, pretože o zbraň či strelivo nebola núdza.