- Obec
- Samospráva
- Oznamy
- Obec pod lupou
- Na pripomienkovanie
- Inštitúcie a organizácie
- Ako vybaviť - tlačivá
- Mapový portál GEOSENSE
- Oznámenie o uložení zásielky
- ŠK Jastrabá
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018
- Voľby do NR SR 2020
- Ako správne triediť odpad
- GDPR
- Virtuálny cintorín
Politický, hospodársky a kultúrny vývoj obce po roku 1918
Pavol Florovič
Po vzniku prvej ČSR po roku 1918 ani v ďalšom období do roku 1948 nejestvovala v obci žiadna politická strana. Uvádza sa to aj v spise č. 14/28. Jestvujúce politické strany v Kremnici vysielali svojich členov a získavali priaznivcov v obci. Pre zlé hospodárske pomery sa v obci javil celkový nezáujem o politiku.
Z archívnych kusých správ je známe, že v roku 1925 sa pod číslom 898/25 nachádza povolenie na verejné zhromaždenie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, konané dňa 27.9.1925. V ďalšom spise číslo 1588/29 sa uvádza účasť na schôdzi HSĽS v počte 250 občanov. Ďalej v spise číslo 1751/29 sú menovaní členovia miestnej volebnej komisie a to za HSĽS Ján Markoš a za Republikánsku stranu Michal Janovič a Jindrich Meissel. V spise číslo 1103/32 sa uvádzajú výsledky volieb kandidujúcich strán vo voľbách y roku 1931 a to Republikánska strana 60%, SDS 15% a HSĽS 25%. Podľa výsledkov volieb v roku 1946 DS 70% a KSS 30%. V roku 1948 bola už jednotná kandidátka a vtedy v obci vznikla aj miestna organizácia KSS, počet členov sa pohyboval do 15. V roku 1989 bolo 32 členov.
V roku 1942 vznikla v obci miestna organizácia Slovenského zväzu mládeže. Po roku 1948 začali postupne vznikať miestne organizácie, ktoré pozdejšie tvorili zložky NF pod vedením DO KSS. Boli to Zväz žien, Československý červený kríž, Zväz protifašistických bojovníkov, Požiarna ochrana, Zväz pre spoluprácu s armádou, Zväz Československo - sovietskeho priateľstva a nakoniec v r. 1972 bola založená i Telovýchovná jednota. Činnosť týchto zložiek bola riadená príslušnými okresnými výbormi.
Aj keď prvá svetová vojna mala svoj priebeh mimo nášho územia, predsa obec značne poznačila. Jednak Ja bolo tým^ že hlad a bieda počas vojny boli znásobené^dhodom okolo 90 mužov na front a jednak tým, že z nich sa 22 nevrátilo, čo padli na fronte. Boli to Ján Ďurian, Matej Homola, Ján Mihál, Michal Priebera, Ján Weis, Ján Bajnok, Jozef Weis, Ján Markoš, Michal Markoš, Štefan Švec, Michal Kučera, Jozef Kučera, Jozef Martinka, Juraj Srnka, Štefan Struhár, Ján Kaša, Ján Mojžiška, Michal Kostrian, Ján Kostrian, Štefan Izák, Adolf Matúška a Ján Herguš. Na pamiatku menovaných padlých bola pri príležitosti osláv 10. výročia skončenia vojny a vzniku ČSR inštalovaná pamätná tabuľa na kostole, na ktorú bola začiatkom dvadsiatich rokov organizovaná zbierka miestnym správcom fary.