Rok postavenia bývalej školy v obci nieje známy. Bola to stavba z kameňa s jednou učebňou a bytom pre správcu školy - organistu, pretože škola bola cirkevná. Jej názov bol Rímskokatolícka ľudová škola v Jastrabej až do roku 1948, kedy došlo k poštátneniu školy. Ako prvé meno učiteľa, na ktorého pamätajú najstaršie generácie spomínajú Andreja Kováčika. Jeho pôsobenie v obci sa viaže s rokmi 1900 y 1904. Po ňom nastúpil J. Lichtner z Kremnice a pôsobil do roku 1910. Od roku 1910 do roku 1922 tu pôsobil učiteľ Peter Hanula pochádzajúci z Martina. V roku 1922 nastúpil na školu Jozef Vrana. Dovtedy bola škola jednotriedna i keď počet žiakov prevyšoval 140. Od roku 1923 bola už dvojtriedna a prišla aj druhá učiteľská sila a to Mária Tomášková, po nej v roku 1932 Blažena Volfová. Jozef Vrana odišiel z obce v marci 1934. Na školu prišiel nový správca Ján Venderla z Kremnice. Ján Venderla navštívil prvýkrát so žiakmi školy film , Jánošík" v Kremnici. Po Jánovi Venderlovi od roku 1935 bol správcom Vojtech Smrečiansky. S ním pôsobil ako učiteľ Václav Lašek. Po ňom Vlasta Nosálová a potom Stáňa Stainingerová. Vojtech Smrečiansky nastúpil v roku 1936 vojenskú službu, v správcovstve sa vystriedali Juraj Svec a Ján Zaťko. V roku 1937 sa Vojtech Smrečiansky vrátil z vojenskej služby. S ním ďalej pôsobila po Steiningerovej Viera Venclíková a po nej od roku 1939 Mária Benkovičová /Karnasová/. Mária Bcnkovičová sa vydala, zmenila meno na Karnasová. Pôsobila so Smrečianskym do roku 1941, kedy Smrečiansky odišiel. Počas druhej svetovej vojny sa učitelia často menili, takže za krátky čas pôsobili viacerí a to Katarína Grosmanová, Anna Lukyová, Július Vozár, Andrej Véber, Anna Crchová, František Frindt, Mária Cabániková, Mária Kicková a Jozef Repiský, potom znova Július Vozár.

Z mimoškolskej činnosti a spoločenskej angažovanosti spomínajú na Jozefa Vranu, ktorý včeláril, k čomu priučil aj niektorých občanov a tiež štepil stromy. Čo sa od neho naučili aj mnohí občania. Smrečiansky zas dal časť výmery zo svojich pozemkov Žiakom, ktorí si pozemok ohradili a obrábali, sadili tu rôzne plodiny hlavne ovocné stromy.

Július Vozár s manželkou tu pôsobili do roku 1958. Po nich nastúpil manželský pár Ján Čomaj s manželkou Štefániou. V roku 1960 bola utvorená trieda umiestnená v bývalom byte obecného kováča. V roku 1962 Ján Čomaj s manželkou odišli a funkciu riadíteľky školy prevzala Anna Markošová. Už na trojtriednej Škole sa vystriedali učitelia Jozef Crcha, Želmíra Schmidtová, Danica Kapustová, Anna Bálová, Matilda Florovičová a Mária Kubíková do roku 1966.

Materiálové podmienky sa nijako nezlepšili ani po poštátnení Školy. Veľky počet žiakov sa tiesnil v núdzových priestoroch, jedna trieda v pôvodnej učebni, druhá trieda v bývalom učiteľskom byte a ďalšia trieda v byte obecného kováča. Bolo to práve v rokoch, kedy obec dosahovala maximálny počet obyvateľov 1031. Vtedy tu bola aj cigánska osada. Bol to stav neúnosný, katastrofálny o hygiene už ani nehovoriac, preto v roku 1957 sa zrodila myšlienka postaviť novú školu štvortriednu. Na vyhliadnutom pozemku, tam, kde stojí terajšia Škola bol pripravený í materiál, no so stavbou sa nezačalo. Tento odsun stavby Štvortriednej národnej Školy sa tento krát vyplatil, pretože v roku 1962 bolo rozhodnuté o výstavbe plnoorganizovanej školy.