Spôsob života obyvateľov sa upravoval podľa podmienok súčasnej doby. Pôvodne teda súvisel s obrábaním pôdy a s chovom dobytka. Otec rodiny - gazda sa predovšetkým venoval starostlivosti o pole a dobytok. Nie div, že mnohí v rnaštali i spávali. Majitelia koní tieto do prvéj svetovej vojny v lete v noci i pásli. Vo voľných chvíľach sa venovali opravám náradia, údržbe voza a ďalšieho zariadenia pre poľnohospodárstvo. Matka sa zas venovala starostlivosti o domácnosť. Strava bola pomerne jednoduchá. Ráno sa vo väčšine prípadoch pripravovali jedlá z múky /halušky, rezance/, abý cez deň pri práci boli sýti. Obed pozostával íen z polievky - fazuľová, hrachová, krúpová /geršňa/, ryžová /rajs/, mrveéňica mliekova i zapražená, zemiaková /kyslé krumple/ V letnom období pribudli šalátová, tekvicová /gyne/ a struková. Týmto jedlám hovorili stručne podľa použitého materiálu - varila som fazuľu /fizuľu/, hrach geršňu, rajs, šalát, gyne zvaru a podobne. V nedeľu a na sviatky to bola v zimnom období kapusta, v ktorej sa uvaril kúsok údenej bravčoviny, alebo baraniny. Večere pozostávali v letnom období zvyčajne zo zvyšku obeda a ak nebolo, varila sa mrvenica s mliekom alebo zapražená, krupica /grís/, a často zemiaky s mliekom. V zimnom období večera pozostávala často z pečených zemiakov s kyslou kapustou, kapustnice, lokše, ak sa piekol chlieb, tak podymníky s mliekom. Gazdiná piekla chlieb, týždenne obyčajne 4 chleby.

Kuchyňa bola veľmi jednoduchá. V najstarších gazdovských domoch to bola studená kuchyňa - pitvor. Studená preto, lebo sa varilo na kozube - kúte a teplo unikalo s dymom do širokého otvoreného komína. Bol to tak široký komín, že kominár pri vymetaní ním prešiel. Preto ani dverám nevenovali zvláštnu pozornosť. Gazdiná teda pri varení v zimnom období musela stáť pri kozube v kapcoch. Na kozube sa kúrilo pod každý hrniec zvlášť. Väčšie hrnce sa kládli na trojnožky /trinfús/, ukuté zo železa, menšie - rajničky mali nôžky, boli celé z liatiny. Kuchynské náradie bolo povešané po stene okolo kozuba, hrnce na obyčajnej poličke. Ďalej tu bola malá lavička na dve nádoby s vodou /drevené krhly, putne, neskoršie vedrá pozinkované, potom smaltované/. Za dverami bola prútená metla, lopata na sádzanie chleba, ohreblo a omelo. Členovia rodiny sa zdržiavali v izbe. Z pitvora sa šlo dverami smerom do ulice a do komory dverami smerom do záhrady. V izbe bol medzi oknami vpredu, prípadne v jednom rohu stôl a okolo pri stene dve lavice. Poniže jedna posteľ a na druhej strane druhá. V posteliach spávali rodičia, prípadne starí rodičia. V rohu vedľa dverí bol zdroj tepla - pec. Bola postavená buď z tehál, omietnutá a zabielená vápnom, vo veľkosti 1,5 x 1,5 m a od povaly 80 cm alebo neskoršie v novších domoch z glazúrovaných farebných kachieľ. Otvor na kúrenie bol z kozuba v pitvore. V peci sa kúrilo po odvarení jedla na kúte. Pahreba sa vhrabala do pece a po rozhorení sa vložil väčší kus dreva - kŕč, ktorý pomaly tlel. V neskoršie postavených domoch po prvej svetovej vojne už neboli kozuby. Bola to teplá kuchyňa, pretože komín bol už uzavretý. Ako zdroj tepla sa staval sporák /šporhelt/ z mäkkého kameňa, neskoršie z tehál. Mal platňu na varenie, vyvýšenú rúru na pečenie a v spodnej časti pec na pečenie chleba. Vylepšením tepelného zdroja sa v kuchyni zmenilo i zariadenie. Pribudol stôl, okolo lavice, polička a menšia skriňa na nádoby. Tu sa už rodina zdržiavala častejšie. V izbách sa kúrilo zakúpenými železnými pieckami. Podlahy boli z ubytej hliny, ktoré sa 2 krát do roka „šlichtili" hlinou pomiešanou s čerstvým kravským trusom. V domoch stavaných v druhej polovici 20. rokov sa už podlahy robili z dosák - dlážky a v izbe sa stavála vysoká kachľová pec. Mnohí starí obyvatelia veľmi radi spomínali na práce, pri ktorých sa stretávalo viac rodín na určitom mieste. Tak to bolo pri umývaní kapusty neskoro v jeseni, čo sa prevádzalo v Starom potoku na mieste nazývanom „Medzipotoky". Sem gazdovia priviezli kapustu v zvlášť upravenom voze s košinami, ktorá sa jednotlivo po hlávkach musela poumývať. Ďalej to bolo pranie, ktoré sa prevádzalo v potoku, tečúcom z Lúčok za záhradami domov v starej časti obce. Tu boli 3-4 miesta, kde boli zapravené žumpy. Pri žumpe sa rozložil oheň, v ktorom sa ohrieval väčší kameň. Tento sa potom vidlami vložil do veľkej vodou naplnenej nádoby - šafľa. Ako pracie prostriedky používali drevený popol, ktorý nasypali do pláteného vrecka do vody, v ktorej sa prádlo vyváralo - lúh. Prádlo sa po vymáčaní v teplej vode - lúhu pralo v potoku na stolci piestom. Tieto stále miesta pri potoku nazývali zvaralá, hoci názov sa viac sťahoval na veľkú nádobu. Zvláštnu pozornosť venovali pestovaniu ľanu a konopí ako aj ostatným prácam súvisiacim s týmito produktami, pretože boli zdrojom pre výrobu domáceho plátna. Konope siali na vyhradených miestach v chotári, ktorých bolo niekoľko. Najviac však na parcele, kde stojí kravín roľníckeho družstva, ktorá sa aj podľa toho nazývala „Konopniská". Konope sa v auguste vytrhali, poviazali do snopkov a močili sa v močidlách vykopaných v priestoroch „Medzipotoky", pri mlyne a na Lúčkach. Močidlá boli menšie jamy o priemere 1,1 - 2 m, do ktorých sa napúšťala voda z potoka. Do jám sa poukladali konope v snopkoch a zaťažili sa kameňmi, aby ich v prípade búrky neodniesla voda. Močenie trvalo 2 týždne. Po dvoch týždňoch sa vybrali a pri močidle na volnom priestranstve sa sušili. Konope, ponechané na semeno - semačky, sa vytrhávali až v jeseni. Po skončení prác na poli sa konope „trepali", čím sa vlastne získavalo vlákno zbavené pazderia, čo nazývali zvyšky stonku byle. Trepanie sa robilo v období babieho leta na priedomí pomocou nástrojov nazývaných „trlica". Boli dve - dvojitá sekačka a jednoduchá otieračka. Po otrepaní sa konope česali, čím sa celkom zbavili pazderia a urobili sa kúdele. Nástroj na česanie sa nazýval štet. V zimnom období sa z kúdeľ priadli nite buď na kolovrátku, alebo ručne na vreteno priamo z praslice. Po opradení sa robili prípravné práce na tkanie plátna. Tu boli použité nástroje „zvýjačky" na prípravu osnovy, krosná na tkanie a „súkalo" na navýjanie cievok. Tkanie trvalo do príchodu jari. Na jar sa plátno v záhradách na trávniku za slnečného počasia vystrelo a polievaním sa bielilo. Podobné chotárne názvy ako mali konopiská, vznikli pre parcely, kde sa pestoval mak „makovniská" na Bartoši a „kapustniská" na Piesku. Chovatelia oviec priadli vlnu a tkali súkno, z ktorého šili pokrovce do postele, nohavice a kabanice. Nejaké svojrázne zvyky, ktoré by sa viazali na spoločné priadky, sa v tunajšej obci nespomínali. Znamená to, že pradenie vykonávali len staršie ženy v menších rodinných kruhoch. Pomáhali si vzájomne pri páraní peria. Gazdiná zvolala niekoľko žien alebo dievok, a tieto párali perie niekoľko večerov za sebou. Pred polnocou páranie ukončili a gazdiná podala malé pohostenie. Počas párania rozprávali zážitky s mátohami, rôzne príhody, hádanky, čo radi počúvali deti. Pri tom im často spievali ľudové piesne.