Z okolitých dedín má Jastrabá evidentne najstaršiu sakrálnu stavbu, kostol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Patrocínium tohto svätého nepochybne patrí k najstarším na Slovensku. Pre porovnanie je situácia v stredovekej Kremnici, najstaršia sakrálna stavba, nachádzajúca sa v areáli zámockého komplexu bol pôvodne kostol zasvätený tiež sv. Michalovi Archanjelovi, jeho patrocínium zmenili v r. 1431 k sv. Ondrejovi.⁵ Po stránke kompetenčnej fare v Jastrabej podliehali okolité osady a dediny.

Načrtáva sa otázka súvisiaca s dôvodom až neskoršieho uvedenia Jastrabej do písomných prameňov a taktiež prečo sa aspoň kostol, pri ktorom existovala fara, vzhľadom na jeho význam pre okolie neuviedol v písomných prameňoch. V rámci Slovenska sú známe pramene zo 14. storočia, ktoré by aspoň čiastočne mali zodpovedať na uvedené otázky. Podľa záznamov kanonickej vizitácie ostrihomskej kapituly z r. 1397, sa zničilo veľa písomností počas plienení ostrihomskej katedrály, zvlášť za ovládnutia ostrihomského hradu vojvodom Súborom zo Stiboríc.⁶ Je možné prepdokladať, že počas 14. storočia a snáď aj predtým, nebolo potrebné z pozície zemepána, ostrihomského arcibiskupa, písomnou, listinnou formou upravovať v prípade Jastrabej a vlastne aj ďalších jemu patriacich lokalít nový vlastnícky vzťah. Tento sa napr. zachoval z r. 1388 u susedných dedín, patriacich k hradnému panstvu Šášov. Dotýkalo sa to Ihráča, Kíačian, Tmavej Hory. U nich listina z r. 1388, kedy sa hradné panstvo dostalo do majetku magistra Franka, syna bána Konyu zo Sečian, predstavuje prvú písomnú zmienku. Táto je staršia ako u Jastrabej. Práve sakrálna stavba, kostolov. Michala Archanjela určuje jeho funkčnosť a pravdepodobne pri ňom existenciu stredovekej osady už do polovice 14. storočia.⁷ Tento poznatok vychádza zo zachovaných architektonických prvkov kostola. Funkčnosť pred uvedeným obdobím by dopomohol potvrdiť archeologický výskum a tiež eventualita, či kostol nieje postavený na základoch staršej sakrálnej stavby. Je potrebné konštatovať, že architektonické prvky a už vyššie spomenuté michalské patrocínium dokladujú s ostatnými aspektami posuv konštituovania Jastrabej do skorších období pred r. 1487.

Vstup Jastrabej do písaných dejín je podľa všetkých poznatkov viazaný s rokom 1487, pričom súvisí s povinnosťami dediny voči panstvu ostrihomského arcibiskupstva. Historický prameň s prvou písomnou zmienkou o Jastrabej je talianskej proveniencie, v origináli zachovaný v Štátnom archíve v Modene. Záznam o Jastrabej a ďalších dedinách sa nachádza v účtovných knihách, v odbornej literatúre pomenovaných ako Hypolitove kódexy. Talianska proveniencia prameňa súvisí s rodinnými vzťahmi uhorskéhoTcráľa Mateja Korvína. Jeho manželka Beatrix mala príbuzného, ferrarské knieža, jeho syn Hypolit d'Este sa stal v r. 1486 ostrihomským arcibiskupom. Po ňom prameň dostal pomenovanie.

V Hypolitových kódexoch sa viedli hospodárske písomnosti arcibiskupstva, v rámci nich sa vyhotovil záznam o vyberaní dane tzv. michalského cenzu /29. september/ v dedinách panstva ostrihomského arcibiskupstva so sídlom v Sv. Kríži. U dani vyberanej k dňu sv. Michala sa jednalo o pozemkovú daň za užívanie poddanských nehnuteľností. Podobne ako susedné dediny, Jastrabá sa uvádza v talianskej ortografii ako Bestrebe. Jastrabá platila svätomichálskú daň v septembri 1487 vo výške 29 zlatých (zl.) a 61 denárov (d.). Pre porovnanie, Nevoľné 1 zl., Bartošova Lehôtka 8 zl. a 9 d., Pitelová 11 zl. 54 d.⁸ Táto daň v podstate odrážala nepriamo chotárne rozlohy.

V období vstupu Jastrabej do písaných dejín svätokrížske panstvo spravo­vali zemepánski úradníci na čele s oficiálom. Dediny prináležiace panstvu svojimi hospodárskymi základňami boli významnými činiteľmi, tvoriacich jednu z častí príjmov panstva. Značná časť príjmov panstva však plynula z Kremnice, kde arcibiskup mal právo dozoru nad razbou mincí. Z každej zmincovanej marky (hrivny) mincového kovu, mu mincovňa odvádzala 1/48 v peniazoch. Ďalšie písomné zmienky o Jastrabej z konca 15. storočia súvisia s platením svätomichaľskej a svätojurajskej dane (jeseň - jar) arcibiskupstvu a štátnej dane tzv. dikálnej. V r.1493 zaplatila Jastrabá dikálnu daň 20 zl., Bartošova Lehôtka 11 zl., podobne Pitelová, Nevoľné 6 zl.⁹ Podľa dikálnej dane sa môže vytvoriť približný obraz o počte obyvateľov, prípadne o počte chovaného dobytka a pod.

Pomerne bohatší pramenný materiál o Jastrabej sa zachoval približne, od polovice 16. storočia, dokumentujúci rôzne dejinné udalostí, demografické údaje. Za ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha v r. 1559 sa vykonala vizitácia fary v Jastrabej. Vizitátor v kostole s v. Michala Archanjela zapísal štyri oltáre, omšové šaty a plachty, dva kalichy a dva pacifikály, jednu mon­štranciu. V čase vizitácie na fare pôsobil farár Lukáč, pochádzajúci z Oravy, ordinovaný a zachovávajúci všetky sviatosti.¹⁰ Dostupný pramenný materiál v čase rozmáhajúceho sa protestantizmu v blízkej Kremnici v 16. storočí nedokladá jeho vplyv na náboženský život v Jastrabej.